Poďakovanie všetkým

Chcem sa vám „poďakovať“ v mene všetkých nás rodičov, čo máme dospelé deti, ktoré nemajú problém sa v celej Európe uchytiť a môžu si vyberať, kde sa profesijne uplatnia. „Ďakujem“ vám za to, že strávim veľkú časť života osamote, bez nich a budeme sa navštevovať len občasne, kvôli veľkej vzdialenosti. „Ďakujem“ vám za to, že táto krajina sa stáva v Európe posledným priestorom, kde majú chuť uplatniť sa a žiť. Som rád, že už ste spokojní, že aj vy máte deti v Nemecku, alebo Anglicku, alebo len odišli z Vranova do Bratislavy. Teraz ste už spokojní, že nie ste jediní, už nám nebudete závidieť, že vidíme svoje deti častejšie ako vy. Aj tie naše deti sú vám za to vďačné, lebo od malička bol ich sen odísť od rodičov a priateľov – od domoviny čo najďalej. „Ďakujeme“, že sa lepšie vyrovnávate so starobou, ktorá nás stihne všetkých, ak sa jej dožijeme. „Ďakujeme“ vám za to, že čoskoro budeme musieť len pozerať z okna  a nikam necestovať, lebo na to nebudeme mať prostriedky, veď ako vy vravíte – načo by sme my mali niekam cestovať, keď vás to už nebaví. „Ďakujeme“ vám za to, že ste konečne spokojní, že vás nezožiera závisť, doprajete nám blahobytu, ktorý si nevážime, lebo čo my – štyridsiatnici či päťdesiatnici o živote vieme – my sme ešte soplavé decká. „Ďakujeme“ , že sa dokážete vyrovnať s tým, že naše deti a vaše vnúčatá už majú splachovacie záchody, teplú vodu hocikedy, nemusia pozerať TV , lebo si všetko nájdu na internete a môžu cestovať a vybrať si profesiu, dohovoria sa cudzími jazykmi…. Toto ste vy mnohí nemali, lebo ste nemali čas, museli ste budovať socializmuz a blahobyt a ešte nikto vám za to nie je vďačný. Vo fabrikách ste tvorili miliónové hodnoty, pardón miliardové, nikam ste necestovali, lebo ste nemohli (a to že ste chceli, si už nepamätáte), takže ste videli zo sveta veľké ho*** (pardón pred 30 rokmi ste boli v Bulharsku a i do Maďarska chodíte na nákupy). Dnes nepotrebujete vidieť, ako si žijú inde – v akej chudobe sa žije v tom Nemecku, alebo Francúzsku a tí Dáni, Holanďania, chudáci, samí Arab, černoch tam… Také drahé náklady na bývanie tam sú, že sú nútení ako dôchodcovia odísť na pár mesiacov k nejakému moru . A to, že aj v susednom Česku, či Poľsku sú lepšie podmienky na podnikanie, to vás vôbec netrápi, veď vy máte svoje dôchodky a podnikatelia sú i tak iba príživníci vykorisťujúci chudákov ich zamestnancov. Alebo sú neschopní sa niekde zamestnať a musia pracovať na živnosť – zháňať si robotu sami (hlupáci, že?), to vy ste mali podstatne ťažšie. „Ďakujem“ vám za váš tolerantný prístup k potrebám detí a mládeže. „Ďakujem“ všetkým vám, čo sa stretávate pravidelne v pohostinstvách, že si rozširujete svoje vzdelanie a prehľad, diskutuje s rovnako rozhľadenými spoločníkmi, lebo veď čo my ostatní, my sme úplne mimo reality. „Ďakujem“ všetkým vám, čo ste schopní tolerovať prácu doktorov – ďalších príživníkov, čo i tak len sedia a vypisujú nejaké papiere, zatiaľ čo vy sa celý život potíte (potili) v naozajstnej robote – robote pre skutočných chlapov a správne ženy. „Ďakujem“ za vaše nesmierne pochopenie k práci učiteľov, že im dovolíte hľadať si v lete brigády, aby chudáci musiaci čerpať často neplatené voľno, aby si mohli dovoliť ísť so svojimi deťmi k moru. A vôbec vám nevadí, keď zarobia i o 20 eur viac ako vy, čo musíte vstávať do fabriky k linke o dve hodiny skôr a tolerujete im aj to, že zatiaľ čo vy ste ťažko pracovali, oni z vašich peňazí študovali aj o 6 aj o 8 rokov viacej, čo im vynaložené náklady na štúdium reálne v živote nevráti. „Ďakujem“ vám za pochopenie a tolerantný prístup, lebo veď to sa niekomu študuje, keď má hlavu a vy nevydržíte tak dlho sedieť a mať disciplínu nad knihami, to sa niekomu povie. „Ďakujem“ vám za to, že svojim deťom vštepujete túto disciplínu od mala a vediete ich k „ľahšiemu“ životu vysokoškolsky vzdelaného človeka, a dovolíte im s ich titulom zo Sládkovičova či Skalice vykladať tovar vo veľkom reťazci v Nemecku. Presne tak, lebo veď murár, klampiar, či autoelektrikár sa narobí a keď budeš mať vysokú školu, to ti budú holuby lietať do huby samé. A ešte sa budeme môcť pochváliť v rodine a v pohostinstve s tým, že máme inžiniera, či magistra a to je o mnoho viac, ako by bol napr. len obyčajný elektrikár, ktorému neustále vyvolávajú a kvôli svojej pracovitosti a šikovnosti má „hlupák“  málo času na pivné debaty. Takto poviete, že syn pracuje vo veľkej firme v Nemecku a všetci vám závidia, vy ste skromní a nevadí vám to. „Ďakujem“ všetkým vám, čo presne viete, ktorá práca je tá  najťažšia a najpotrebnejšia. Že v tichej pokore tolerujete tú „hlúpu“ väčšinu ľudí okolo vás, čo pracuje a žije s pocitom, že ak chcú zarobiť, zabezpečiť si dôstojný život, tak sa narobia všade, v každej práci, na každom poste. „Ďakujem“ vám, že nás necháte medzi sebou žiť, lebo vy ste tvrdo-najtvrdšie pracovali (či pracujete), vyrábate kakalióndodekaqvadralionmiliardové hodnoty (alebo ste vyrábali) a vaši zamestnávatelia vás neustále okrádajú a nedoceňujú vašu pracovitosť a odbornosť, veď máte aj vysokú školu či maturitu  aj vodičák, občianský preukaz i preukaz poistenca dokonca, masérsky kurz a i iné neskutočne náročné kurzy. „Ďakujem“ za čas, ktorí venujete objasňovaniu vesmírnych záhad, že ste nám vysvetlili, že Zem nie je guľatá, že čo môžu vedieť virológovia o vakcinácii, keď žiaden čierny kašeľ alebo tuberkulózu nikto nikdy z okruhu vašich známych nemal. „Ďakujem“ vám, všetkým starším i mladším, že ste schopní sa prispôsobiť a učiť nové veci, akou je využívanie internetu. Že si viete nájsť všetky odpovede, čo chcete počuť,  hneď na prvé kliknutie, tam kde minule a nemusíte míňať energiu na to, aby ste si našli niečo o problematike z viacerých zdrojov a nedajbože od ľudí, ktorí majú na to vzdelanie a čo by bolo ešte horšie, keby mali i nejaké medzinárodne uznané výsledky. Žijete (žili ste) ťažký život, nikto v spoločnosti si vás neváži a nevie doceniť vašu prácu. Ešte i tá vnučka vás rozčuľuje, lebo si nechce vziať na vysokú školu do Brna(Prahy, Olomouce) zaváraniny a vy sa pre ňu takto obetujete a zavárate, neváži si tá mládež nič dnes, načo ste to robili, že… Tu má vysokú školu planetárnych konšpirácii v špičkovom detašovanom pracovisku na bývalom JRD v Dolnej Rimave nad Kokavou pri Borovičke a jej rodičia ju dajú na školu do Čiech, akoby to bolo niečo iné… bože tí sú ale hlúpi, nevedia čo s peniazmi.

„Ďakujem“ všetkým vám, že sa o nás neustále staráte a hovoríte nám, čo je a čo nie je pre nás správne, čo nás má a čo nás nemá baviť. Vy to predsa viete najlepšie, čo my chceme, potrebujeme, po čom túžime, čo sú naše životné priority. Prečo by nás malo zaujímať iné kultúrne vyžitie ako vás, keď tá jediná správna kultúra je dychovka a tance v kroji – všetko ostatné je fuj, skaza, hnusoba. Nevidíte dôvod, prečo tie veci, ktoré by ste chceli, ale nemáte, prečo by sme ich mali mať my, učíte nás skromnosti.  Že nám neustále prizvukujete, že sme úžasná krajina a máme byť šťastní, že sme sa tu narodili, že sa nemáme hnevať, kradne sa všade, že to školstvo i to zdravotníctvo máme na úžasnej úrovni a že kto chce robiť, robotu si nájde. „Ďakujem“ za to, že mi nenadávate, keď vám ukážem nejaké grafy z ekonomickej, hospodárskej oblasti, či len obyčajnú vekovú štruktúru a potrebu dôchodkovej reformy, vy to nepotrebujete vidieť, lebo vy viete, „veď nie ste sprostí“ a okrem toho vaši kamaráti povedali inak a i na vašom internete písali, že lepšie sa to nedá…..  „Ďakujem„ vám za to, že sa nás snažíte naviesť znova na cestu k dobe, kedy za podpriemerný výkon dostal každý priemernú mzdu, lebo vtedy sa dobre žilo. Vtedy si vážili správnych chlapov – vtedy bol vrátnik niekto. Do tej krásnej doby, kedy sa v stavebninách nedalo nič kúpiť, ale piesok mal i tak každý jeden pred domom. „Ďakujem“ vám za to , že neustále myslíte na blahobyt našich detí, že sa neváhate obetovať a uskromnite sa z dôchodkov, i keď ste celý život „tvrdo“ makali a teraz sa štát o vás nestará, nenecháte deťom len dlžoby predsa. „Ďakujem“, že bojujete so životom a neustále zdravotné problémy riešite každý druhý deň u niektorého lekára, kde takýto ťažký osud konzultujete s rovnako ťažko skúšanými rovesníkmi. Ešte i tí mladí sopliaci štyridsiatnici sa chcú predbehnúť, lebo musia ísť do roboty, inak by nedostali prémie za dochádzku. Čo oni vedia, drzáni, ako sa robí. Im sa povie , nech skúsia vyžiť z takého dôchodku , keď oni majú platiť iba hypotéku, družinu deťom, autom sa stále vyvážajú hoc majú autobusy (jazdiace 3x denne)…. A vy potom nemôžete v pokoji predebatovať s Marikou všetky recepty a ako budete vyzerať zajtra u krčného, kde sa máte stretnúť s Milkou a v stredu u neurológa s Aničkou. „Ďakujem“ všetkým tým podnikateľom vlastniacim budovy a pozemky, ktorí nám radíte, ako podnikať i keď zabúdate na skutočnosť, akým spôsobom ste, mnohí z vás, nadobudli svoje nehnuteľnosti koncom minulého storočia a tento spôsob nadobúdania funguje možno tak v štátnom podniku Lesy SR v Stupave, nie pre človeka dodržujúceho zákon. Ja viem, nepatríme medzi tých správnych ľudí v správnej dobe, ale nie je to naša chyba – to rodičia nás vychovali k čestnosti a tým pádom k tej drvivej väčšine slovenskej populácie, ktorej je teraz tak smutno i keď si nejak poradí.

„Ďakujem“ vám všetkým, že nás tu vôbec tolerujete. Aj nás menejcenných, čo nemlátime svoje ženy a deti a nie sme  chlapi, čo sa vracajú obdeň s nejakým tým promile v krvi. Že sme lenivé matky vyvážajúce sa v „luxusnom“ 10 ročnom aute,  čo celý deň riešia logistiku svojich detí, dopravu do škôl, krúžkov, práce a nákupov. Že sa snažíme pracovať a podnikať a je to čoraz ťažšie a „teší“ nás, že sa vraciame do tej doby, kde si človek bez kradnutia a podvodov nedokáže zarobiť (na ten piesok pre domom) Čo my vlastne vieme o živote, my sme úplne mimo reality. Vy predsa viete, že my máme bezstarostný život v blahobyte, veď vám povedali na internete, že tu je dobre, tak to bude asi pravda (je to pravda – im by nikde lepšie nebolo) „Ďakujem“ vám všetkým, že vám ide o budúcnosť a neriešite len aktuálny stav veci. Že viete, že my sa lepšie nemôžeme mať a zachraňujete nás, pred takýmito nemravnými myšlienkami, že by sa to dalo nejak zmeniť.

Áno, priznávam, ja závidím vám. Tomu, ako presne viete, čo to je pravda a čo je lož, že človek narodený v tom či onom znamení je taký či onaký. Ako poznáte, ktoré auto je najlepšie a len blbec si kúpi iné. Ako viete navariť práve vy ten najlepší guláš, upečiete najlepší koláč, máte tú najlepšiu slivovicu, víno, jablká, fandíte tomu správnemu futbalovému (hokejovému) klubu, viete podrobne definovať stav hospodárstva, kultúry, armády USA, Ruska, Kazachstanu, EU, Brazílie, SAE i Afganistanu. My neustále tápeme životom, stále nás prekvapuje chod vecí, ledva stíhame, nevieme sa k mnohému vyjadriť, lebo nepoznáme fakty a spoliehame sa na tých, čo snáď vedia. Nevidíme hneď na prvý pohľad, kto je homosexuál, feťák, zlodej, evanjelik. My neustále prichádzame na to, že sa máme čo učiť, že sme naozaj v mnohom také teliatka, že je toľko vecí, ktoré nevieme ….  Vy nie, vy ste skúsení, rozhľadení, čítate internet, čo neviete-tak si domyslíte a viete a my vám „ďakujeme“, že máte volebné právo a že nám dovolíte užívať si plodov vašej tvrdej – najtvrdšej práce.